Dr Jane Ruth Aceng Ocero Manipecito me Kwayo Kwir a

1. An abedo nga?

An abedo dano atye i cuny me tic abongo dic dok atio pi lwak. Abedo atic atek ame ketto cunye itic. Adongo i rwom apapat i dul tic me yotkom pi adwoggi pe tic atek, tic iwi meja, kede bedo ngat agene. Magi en gin omia gupo kede kero me tic atek ikop me wibye, goyo pulan, kede ketto cik a gamente i tic apapat me dongo lobo cakere i mwaka 2016.

Kadi bed bala tic atek, tek cuny, kede bedo ngat a kitti omio adongo oyotoyot i rwom apapat me tic, cite an angeo aber ni kica kede mara a Rwot Obanga en omio an abedo nga ame abedo. Pwoc kede kwogo ducu an adwoko bote.

2. Ngo okella tam me cungu?

  • Citi me Lira amitto alokaloka kede atela atek, atutte, dang atwero ooto lwak me kello dongo lobo. An apira, aneno ni man en cawa ikome. Pi kare alac, Citi me Lira okeng dongo lobo pi otela ame paro ka pi tin, kede tam me pira kena kun wi gi wil oko ikop me diki kede anyim otino wa.
  • Citi me Lira obedo paco na. Lwak me citi ni obedo jo na. Dok Citi man obedo kan ame Obanga oketo i cunya ni myero abed apakica mere; pien ka onotte karacel wan otwero kello alokaloka abeco i kwo a coo, mon, kede bulu ame tye i rijon man.
  • Abedo i gum me tic kede gamente pi mwakki akato 30 oko, 15 iye atio acalo atelwic i dul me yotkom; acalo Dairekta me Lira Regional Referral Hospital, Dairekta Adwong me Yotkom aloo Uganda alutu, kede Ayekwot (Minicita) me Yotkom naka icawa ni. Atio i rwom amalo meicel i gamente kan ame omoko iye tam adongo dongo me dongngo lobo, dang atye kede ngec magi ducu me tic.
  • An akubere owote kede omikony adongodongo i Uganda kede lobe aoko. Awoto i kabedo apol dok atye kede kubere amalo meicel iwi lobo ducu.
  • Atye i neno me tic kede jo ame onywala te konynya me bedo nga ame aman abedo. Miti na tye me tic ingec, diro, kede kubere ame agero pi kare alac wokki me dongngo Lira Citi.
  • Lira Citi ame ocako 6/8/2020 obedo citi atidi. Citi ni amitto atela aneno mere tye atir, agamo tam; atela aticere owok, atwero cokko lwak i rwom ducu pi dongngo citi man me Cuma kede Tet.
  • Neno wa gwao kop me yotkom, pwonyere, dongngo Cuma, catto wil, nyayo lonyo, gwokko jami a lwak, tekwaro kede rotto piny, cilo kede deo me Citi, kede wudi butu awel gi yot.

3. Miti a Citi obedo ngo?

  • Meddo teko: Acalo dako amitto cung kede mon wadwa me nenno yore aber ame otwero cobbo kede peko a mon i pacci kede ka tic akwon gi papat bala cuke kede potti, wek omed lonyo i cing gi.
  • Rocco kede tingngo Lango Malo: Acalo atin Lango ame oya i kabedo ame can adot oyelo pi kare alac, abino cung pi jo adwon gi pe kede jo a dongo lobo oremo, aporere, otino anyira, jo atye kede angwal, bulu, mon, kede jo oteggo. Abino tutte me dongngo kite abeco me tekwaro kun ogwoko notte kede berbedo me paco. Abino kubere kede odong dini, odong atekere, kede omi tam me yenynyo yore aber me tyekko pekki apol me kare man, kede me nwongngo yore opore me meddo lonyo i cing lwak.
  • Cuma kede Catto wil: Pire tek me cwakko dongo a Lira Citi acalo ka catto wil adwong kun otio karacel kede dule ape jengere ikom gamente kede owote okene me dongngo kede miyo catto wil bedo ayot

4. Jami apirgi tek i Lira Citi ame amitto ayuba

Yotkom

Pol a lwak me Lira Citi yero me wot nwongngo kony me cango i dakatale acung iwi gi kengi kede wudi yen ame oculu ento pe pi nwongngo magoba; ento pol akare atedero nwongo pe kede cente me cullu dakatal. Pi tyen kop man pol gi medde ameda i lwiny i can iyelle gi me cullu cente a dakatal amitto. Obedo dang kop ateni ni pol atwoe ame yelo wa i Lira Citi kan twero gengere dang otwero cangngo i wel ayot. Gengngo two magi twere ka otela me Citi oye me kubere otela me Yotkom kede me Kinpaco.

  • Two a yello lwak me boma: twoe akobo ikom leyi, medde a twoe akobo ikin lwak, wayo yamo olille, kede twoe amako yoo weo/yoo yamo, awano me yoo, two tam, matto kongo akec kede tic iyen iyo arac obedo gin amyero juk. Lira Citi tye kede wel jo alanyo alanya pi otwo ame kadi mii gi yat Aola Awio pe ocang, kun en lubo yoo Dakatal Adwong me Mulago.
  • Lira Citi kede Lango alutu amitto Dakatal ame oyiko pi cangngo twoe mogo akwon gi papat dang atye kede otic ame opwonyo me cangngo kodi twoe nono. Wudi yen man bino miyo kony pi jo akato million adek oko. Acalo citi man obedo boma me catto wil kede Cuma, lwak bino ya i twak piny apapat i Lango kede kabedo okene me bino moyo kwo. Dong pi man, mitte me bedo kede dakatal me cangngo twoe mogo akite gi tek wek gwok yotkom a lwak me Citi.
  • Gwokko yotkom obedo gin awelere tek dang pol akare cente ame oculu i dakatal me moyo cango iwudi yen apapat kelo can paco.

5. Agam me pekki magi

  • Kubbo dwon lwak, lok i gamente kede omi kony apapat wek med rwom me Lira Regional Refferal Hospital dok National Referral Hospital ame tye kede dakatal atio ikom otwo me itao kede otwo me kanca.
  • Kubere i rwom amalo wek nya ote kello nyony me pimmo two i Dakatal Adwong me Lira (LRRH) wek gupo mere me kweddo kede pimmo two wot malo.
  • Kubere wek dong rwom a gulu me cokko remo atio pi rijon alutu.
  • Woppo yoo kubere me kello abilec ame bedo tayari me kuru peko angolle atura i Lango rijon.
  • Miyo cwak iyore ducu pi ketto dul aloo yotkom me Citi, ame bino gwokko yotkom a lwak me Citi.
  • Kubere kede dule me yotkom ape jengere ikom gamente pi moyo yore aber me nwongngo kony kede lim me kello kony me yotkom a lwak me Citi twero cullu.
  • Dongngo kede tegoro dule me yotkom ape jengere ikom gamente, kede meddo rwom me kubere kede otela me Yotkom atye i Lira Citi.
  • Dongngo kubere ikin otela me Lira Citi, ocatwil, otic me eryonget apapat, kede otela me kinpaco pi moyo yore opore me gwokko yotkom a lwak me Citi, kede gwokko kanorumu wa
  • Acalo a memba me Paliamen me Lira Citi, kubere pi kello naci, ocolmon, opim two i rwom atino kede adongo, dakatale i rwom me dokta, kede otic okene me yotkom wek obed kede otic oromo me gwoko yotkom a lwak me citi ame wel gi tye amedde ameda ni

6. Jo adwon gi pe abedo i Citi

Mon, bulu, jo atye kede angwal, montoo, otinokic kede otino anyira me Lira Citi obedo jo adwon gi pe dok obedo ocan ame onywaro gi iyore apol apapat. Ikare atin, mon pwod kemere kede tim gero pi bedo gi dako, dok pe onwongo pwonyere kede lim oromo. Ngec peru oromo lwak ikop akwako woro twero a mon kede me otino. Kwo me yi boma pol akare cwalo kodi joni itim me malaya, matto kongo akec, tic ijai/yen acik okwero, kede timmo bal pi moyo kwo. Otino korido obedo dul acel ame pe kede dwon i Lira Citi. Bedo ape kede yika me cobbo miti a gurupe magi twero guddu kwo gi iyore arac, dok dang twero ballo berbedo a wele kede jo abedo i Citi.

7. Tam atwero cobbo pekki magi

  • Miyo omok cik me Citi, otic me eryonget apapat, ocatwil kede jo okene apir gi tek ngeyo twero ajo adwon gi pe, ape otye kede wudi butu aber, cem, kede yotkom. Obino wunu ye me gwokko twero magi ka oye me woro Obanga, kede mar a Lango akite tye kene me woro paco, wati, kede atekere.
  • Tic kede otela me Lira Citi, eryonget akubu dwon lwak, otela dini, otela me atekere, omitam kede dule okene me miyo mon, bulu, jo atye angwal, kede gurupe me kinpaco nwongngo diro me dongo lobo apapat.
  • Cwakko mon, bulu, kede gurupe jo atye kede angwal kun omio gi lon ame odwoko iwel arep me meddo lonyo i cing gi.
  • Dongngo kede pwonynyo jo me renno kede gwokko lim pi dano acel acel kede paci ame tye i Lira Citi; kun dang omedde pwonynyo gi me gwokere i mat arac, kede tic i yen acik okwero bala jai kede en okene a balo kite a dano.

8. Ketto dule oti biacara me rwom apiny alongo ame otwero cuburo kor gi

Boda-boda, wegi tekci, wegi calun, ocat nyig cem, ocat rec, ocat me yi cuk, ocat bao kede en okene bedo dang okwo i Citi me Lira. Gin otye kede miti gi apol ame peru ocobo dok omio gi dang pe otwero dongo naka i rwom agin amitto. Apor, ocat rec mito pirij me gwokko rec, eka ocat nyig cem mito jami me gwokko nyig cem ame ogung kede kuddi pe twero ballo. Wegi calun kede onyon boda-boda mito lim den. Wegi dukki acato jami atitino, ocat me cuk, ocat bao, kede ocat ayeo jami iwi gi nyo kodo i cing gi mito kuc, gwok, kede kubere i bot otela me Citi. Gurupe ni ducu tio atek me renno cente ame otela me Citi twero tongngo ocolo iye, dok tic gi nono kelo dongo lobo me Citi.

9. Tam atwero cobbo pekki magi

  • Dongo ngec oromo me renno kede gwokko lim ikin oti biacara wek dong diro abeco me catto wil.
  • Dongngo wat aber, wat akelo lonyo ikin ocat wil kede otela me Citi iyore akelo woro ikom jo ducu.
  • Dongngo ikin ocat wil cuny me ame tero dongo a Citi, gwokko cilo mere, lonyo mere, kede gwokko cik me berbedo ni obedo tic ajo ducu.
  • Miyo cwak me ribbo dwon kede poro kop ikin ocatwil kede gurupe apapat pi nwongngo kony ame otic kede ocat wil twero dongo kede, onyo kello kero ocat wil mogo adongdongo me bino konynyo wa dongngo Citi.
  • Ketto pagi me tic kede catto wil apapat ame twero yillo malo tutte me miyo jami kede kony rommo otedero.

10. Citi ame oyiko aber, a jami abalo kwo a lwak pe iye, kede ame gwoko yotkom a lwak

Lira Citi tye kede ogo pulan angec gi tye malo tutwal ame oparo pi miti a boma man cakere ikare apwod obedo Municipol. Kit adong man odoko citi kede ni, amitte ni myero dok rot yi pulan arik ogo ca, kun okubere kede Kwot (minicita) me Kila, Wudi, kede Dongngo Boma, meddo kede Kwot me Gamenete me Tedero. Dongngo Cuma kede catto wil bino wakko lwagi jo ecipan ame abino me moyo tic i boma. Pol a jami kede kony a lwak mito ame occo piny kan ni amitto ayuba. Agam apol en akatto kede piny kan”

  • Abino tic kede Ogo Pulan me Citi me yikko rwom me wudi pi jo me rwom ducu, ame tye iye ocan abedo i boma, jo atic gi pe, jo a pacci gi pe kede dul jo okene ducu. Abino leyo tam kede Kwot (Minicita) me Wudi kede Dongngo Boma, wek kel owote kede odong lobo atwero gero wudi me apanga iwel ame atedero romo culu, polere wok jo acato wil i rwom apiny.
  • I boma atye adongo bala Lira Citi, gwokko lobo atedero kede twero a dano ikop akwako kila obedo gin apire tek bot ocan a dwon gi pe ento obedo iboma. Ka dongo a boma myero wot anyim iyore aber, twero a dano ikop akwako kila kede kit ajo leo kede lobo myero ter bala gin apire tek ka icawa ame agoyo pulan me dongo a boma. Abino notte kede Kwot me Lobo kede Dongo a Boma, ate tic kede twero kede ngec ame atye kede me lok kede dule bala UN Habitat, Dul ame loo jo a kabutu gi pe i boma (Slum Dwellers International), me katto kede yore opore me tic kede lobo i Citi me Lira.

11. Nwongngo pi Acil

  • Mitte ni pii acil myero bed i citi. Rwom me pii a National Water buku kede pii ame ogwoko i gulu adit myero yil malo, me wek citi bed kede pi acil pi lwak ducu, dang icawa ducu.
  • Abino kubere kede Dul Aloo Bukku kede Pokko Pii (National Water and Sewereage Corporation) me kello yore aber ame otwero dongngo kede rwom me pii i Lira Citi.

12. Cilo/Lengo kede Kop me Yugi

  • Tamma tye me kubere kede otela me citi me nenno ni lengo kede yotkom lwak me citi ogwoko i rwom amalo meicel. Jami me cokko yugi bala lori adongo dongo, dwongo me cokko yuugi, kede nyonyo me wangngo yugi myero nwong ote tic kede ikit amitte. Yuba me pwonynyo lwak ikop akwako lengo me citi dang obino meddo rwommere malo, kun ogwok kuc me citi bino nenno ni cik ducu me yotkom olubo.
  • Abino tutte kun akwao kony pi kello cuma ame loko yugi te dokko opwoc aroco mio a lobo kede mac me tedo wek gwok kanorumuwa, ka ogengo tongngo yen kede wangngo makara.

13. Gwoko kwo, jami, kede kuc

  • Menynyo yoe atye i citi, kebero piny kun otio kede kamera, yikko kite me berbedo ojirani bino bedo tic apire tek bota. Pe tye ngatoro ame twero tic te dongo abongo kuc kede gwok aber me kwo kede jami mere.

14. Deyo kede Miyo Citi Nen Amwonya

  • Abino tic karacel kede lwak ducu me Lira citi me yubbo cilo kede ber a boma wa ni, wek jo apol bed kede kero me bedo iye kede me limmo. Abino tic karacel kede otela me Lira Citi, kun dang a jengere ingec kede limo ame alimo kede purujeke okene me deyo piny i kabedo bedo apol ame awoto iye. Abino pitto yen me citi wa dok gurin, abino pitto ature, kede lum kun akubere kede wegi wudi me konynyo kora itic man, dok abino dang kwayo gi me lingngo wudi gi wek bed acil.
  • Mokko kan ame orot piny twero bedo kede miti me limmo obedo yore acel ame lwak twero nenno kagi mogo abeco ikop me tekwaro, dini, kede kop okato. Kodi piny man twero dongo te bedo kan olimpiny twero limmo. Tam man tye aya i neno pi kagi moro apir gi tek ento anaka dong jo pe ngeo tek apir gi. Abino tic kede otela me dicitirik, tekwaro, kede otela dini me cimmo pagi kede kodi piny man.

15. Cuma, Cattowil kede Limmo Piny

Wan obedo lobo ame guti wa tye i pur dok tutte wan me dongngo Cuma tye ojengere ikom pur. Wan obino cwakko kor opur me puru jami ame Cuma twero tic kede, pi cummi atitino kede me rwom idyere idyere. Obino cukuru cuny opur me puru pur abup ame otwero catto i cuk me lobe aoko. Jo atye kede lobo alac myero pur adwong wek onwong lim aya i cat kede lobe aoko.

Myero obuny tutte wa me dongngo Cuma i Lira Citi we dongo lobo irwom ducu bin oyotoyot. Ticca bino bedo me cwakko kor ocatwil, wegi Cuma, kede otii jami me Cuma atitino wek odong tic a Cuma gi iyore akelo jami abup kun nwongo cente ame otio kede me tet nok.

16. Agam atwero cobbo peko magi

  • Karacel kede Dul aloo Catto Wil me Lira, Dul aloo Catto Wil me Uganda, Kwot (Minicita) me Cattowil kede Cuma, wan otwero dongngo me oyotoyot rwom me Cuma kede tet i Lira iyore magi:
  • Leyo tam kede dule apapat wek kony kor Cuma kede ka tet apapat. Man twero beo idwoggo piny wel ocolo kede cikogo amio yamo kutu oti biacara adongodongo.
  • Meddo rwom me kubure ikin otii biacara adongo dongo aya ilobe aoko kede ocatwil me Lira.
  • Meddo rwom kede dit agure me nyuttu diro catto wil atimere Lira kan kare ikare; nyuttu diro catto wil i rwom me wilobo kun olwongo ocatwil oywek, otet tet adongo, kede odiro cat me bino nyuto akili gi Lira kan.
  • Kello wil kede cat ame otio kede nyonyo kompiuta me wek gwok ocatwil iyi aranyi me cat ame cente lokere ikin acat kede awil.
  • Kello tic adwong pi lwak me Lira Citi—ketto Cuma adwong Lira, i rwom me en atye Amuru me Cukal, kede me nyig yen ame tye Soroti kede Yumbe.
  • Lwak me Lira obedo otic atek ame mitte ni myero geri gi Cuma ame coo jo akato 5000 oko, meddo ikom Cuma atitino ame aman tye ni. Icawa ni citac (Industrial Sugar) tye kede cuk adwong tutwal iwi lobo, ame gin amitte pi Cuma man aye omoggo.
  • Lwak me Lira puru omogo adwong tutwal, ento i gum arac opuru gini ka me acama kede be teddo kongo Lira-lira. Man pe twero kelli wa cente adwong ame twero cwallo otino wa ikwan i university nyo miyo wa cakko biacara me rwom amalo. Wan otwero wakko opur me Lango te puru moggo i rwom amalo me acata i Cuma me Citac. Con rik Cuma man tye kan ame aman olwongo ni Starch Factory ame cok kede Cuk Oloc. Niya i moggo, otwero dang tiyo yat anenk kuddi (sanitizer).
  • Cwak bot Eronget Opur (Cooperatives) Pol opur kede ocat nyig cem ocako eryonget opur (cooperative societies). Eryonget magi mito kony kede cwak ka myero odong—kun beo i lim amia ape odwoko, motoka, diro me gwokko rikod, meddo rwom me gin apura, moyo kwene opur nwongere iye, kede cuk ame tye tayari. Abino kubere kede Kwot (minicita) me Pur kede Gwokko Leyi, kede Kwot me Cattowil pi moyo kony kede cwak pi eryoget opur ducu.
  • Abino kubere kede Kwot me Tic kede Giwot wek kel nyonyo ame tio tikitiki me dwoyo motoka (Driving Permit) i Lira Citi kan, wek dwoggo piny wel wot naka Gulu me moyo tikitiki me dwoyo motoka.

17. Limmo Piny kede Otel

  • Limmo piny kede Otel: Lira tye ocibere iyo ame pol olimpiny beo iye ka owot rotto piny tumalo me Uganda. Ocatwil apol otemo me dongngo limmo piny Lira kan. Tutte magi aber wokki medda kero me tic kede kubere kede ngec ame atye kede bot Kwot (Minicita) me Limmo Piny me bitto olim piny me wipodo, kede wele mogo atwero ya i Uganda kan me makko dyere kede Lira Citi. Obino dang kubere ocatwil me paco kan me dongngo guti kede diro me limmo piny i Lira kan wek omed rwom me nwongngo tic pi coo, mon kede bulu i rijon man me Lango.

18. Pwonyere

Ikare okato Lira onwongo opony kede cukule adongodongo bala Dr Obote College Boroboro, Comboni College, Lango College, kede Lira Town College. Boma man dang onwongo wakere kede ka kwan adongo bala Canon Lawrence kede National Teachers’ College Ngetta. Ikare atin ni, cukule magi dong pe okwano gi ikin cukule oywek. Tye cukule me purabet ame timo aber i peny. Cukule a gamente atimo aber nok tutwal alubere i bedo ape a cukule puramari abeco. Pol a cukule dang pe kede jami oromo ame mio gi ogamo otino apol. Pol onywal dong tero otino gi i cukule i Kampala pi moyo kakwan abeco. Man kwanyo lonyo akono dong Lango ote tero loka. Meddo ikom manno, cul ame oculu kede opwonye nok ape meddi gi kero me pwony aber. Pol a culule purabet dang pe twero cullu opwonye aber.

  • 19. Tam pi agam me peko ni
  • Batto cuny gamente kun dang okubere kede jang dule apapat wek gamente cob cikere me ketto cukul me puramari i wangtic acel acel.
  • Tic kede dule apapat kede omikony kede owote me kello cikolacip kede bacari pi otino aryek ento pe otwero cullu kwan.
  • Cwako puruguram me loloko opwonye kede cikolacip ikin Lango kede Yunibaciti me lobe aoko.
  • Meddo kero pi kwan otino anyira kun otio kede dule ape jengere ikom gamente me miyo anyira pad ame otio kede ote lwokko oko.
  • Kwayo Minicita me pwonyere wek med rwom me pwonyere nibeo ikello kompiota kede gero laboratori me pwonynyo cayany.
  • Kubere kede otela me Citi aloo pwonyere wek dong diro otino, meddo kede diro ame pe opwonyo i kilaci.
  • Kwayo gamente wek mii lon a cullu yot bot opwonye, polere wok opwonye me cukul purabet wek gin dang cak biacara atwero konynyo kor ocara gi.
  • Cakko puruguram me miyo mot bot otino ame bino timmo peny aber iyi agikki mwaka wek med kero gi me timmo peny aber.
  • Moyo kony pi cukule otino atye kede angwal.
  • Miyo cwak pi pwnyere kede kwan ame otio kede nyonyo kompiuta (Open and Distance Learning) ame aman Minicita (Kwot) me Pwonyere tye arabbo pire.
  • Kwayo kony kun okubere kede gamente me dongngo rwom me cukule wa wek pyem kede cukule i Kampala.

20. Lira University

  • Obino dongngo rwom me Lira University wek bed ikare me pyem kede yunibaciti okene me wilobo.
  • Abino tutte me nyayo kede miyo jami tic pi Cukul me pwonynyo dakatale. Dakatal me pwonynyo otic me yotkom aman tye kede tana 200 keken. Abino yelle me meddo naka i 500, wek med pwnyere okene me rwom amalo bot otin kwan me yotkom.
  • Gin ame ongeo kede Lira University obedo Kweddo Ngec kede Pwonynyo Otic. Acalo A memba me Parliamen, abino tic karacel kede otela me yunibaciti me gero rwom me yunibaci man kun akelo nyony tic apol kede jami ducu amitte pi pwonyere.
  • Obino meddo kero me lwongngo opwonye kede okwed ngec me yunibacti me lobe aoko me kubere kede Lira University wek yunibaci man dong oyotoyot. Acalo Ayekwot, kede Memba me Paliamen, abino cwakko yuba ducu me dongngo ka pwonyere man, i rwom me tedero, me Uganda, kede kubere i lobe aoko.
  • Abino tic aceggi tutwal kede Vice Chancellor, Alub Vice Cancellor, kede otela adongo (deans) me dongngo rwom a Lira Yunibaciti. Obino cwakko yuba me meddo wel otino kede kello kocec anyen. Akubere kede National Council for Higher Education me nenno ni puruguram okene apol ocakere wek otino me lango dang bed i gum me nwongngo pwonyere.

21. Cukule ape jengere ikom Gamente

  • Gamenta myero ngii odoco kop me cukule acung iwi gi kengi. Ideke me Korona oyelo cukule ape jengere ikom gamente arac tutwal; aporere dwong opwonye aman tye abongo cul. Mitte me gamente imiyo kony bot cukule magi dok dang dwoggo piny ocolo a me cukule mago culu.

22. Kop me agiki

Miti na tye me wot anyim kede dongo, akaka bedo Ayekwot ame pe kede Adwol, ame pe kede dwon me lok i parliamen kede kwayo kony pi jo mere (Ex-Officio). An angeo ni ngec atye kede, tam kede jami ame aneno i kabedo apol, tic kede lwak me Lira kede gamenta pi kare alac, romo miya kello alokoloka adongo pi citi man me Lira, citi a wan ducu omitto, dok obino bedo kede awaka iye.

Citi anyen amitto atela anyen atye kede diro anyen. An abedo atela nono, ame ticere ocek te wok, ame otem te kato, dok wilobo ducu moko ni romo.
Rwot Obanga mi wu gum.

Dr Jane Ruth Aceng Ocero
Pi a Memba me Paliamen a Dako me Lira Citi